Environmentálne dejiny sa na Slovensku spočiatku etablovali len pomaly, no v poslednej dobe dochádza k dynamickejšiemu rozvoju výskumu. V slovenskej historiografii sú okrajovou súčasťou hospodárskych dejín, dejín ideí, vedy a techniky, a historickej geografie. Napriek tomu, že sa histórii krajiny a životného prostredia venuje nie veľký počet historikov, v priebehu posledných dvoch desaťročí vzniklo viacero kvalitných prác. Monografie a štúdie predstavujú (nielen) sondy do mikroregiónov, kde sa skúmajú historické štruktúry krajiny a ich transformácie najmä v procese industrializácie, teda vedomých zásahov človeka do prírodného prostredia. Jednou zo oblastí bádania environmentálnej histórie sú dejiny ľudského zmýšľania o životnom prostredí a prístupoch k nemu. Zatiaľ čo v rámci dejín slovenskej filozofie je aspekt environmentalizmu pomerne rozpracovaný, to, ako sa tento prístup menil a prejavoval aj v sociálnych hnutiach, environmentálnej politike, kultúre a umení v 20. storočí je dodnes viac-menej nepreskúmanou oblasťou. Environmentálne hnutia a s nimi súvisiace rastúce ekologické povedomie verejnosti výrazne prispeli k vytváraniu občianskej spoločnosti a pádu komunistického režimu na konci 80. rokov. Formovanie ochrany prírody na Slovensku, transfery zo zahraničia, zapojenie Slovenska do medzinárodných programov, vplyv expertov na formovanie environmentálnej politiky a úloha dobrovoľných ochranárskych spolkov a hnutí sú esenciálnou súčasťou environmentálnych dejín 20. storočia. Cieľom príspevku je predstaviť možnosti a perspektívy výskumu environmentálnych dejín na Slovensku v kontexte intelektuálnych a sociálnych dejín so zameraním na socializmus.