Bratislava bola po roku 1968 cieľom viacerých veľkých plánov, ktoré mali zmeniť podobu mesta a potvrdiť jeho postavenie hlavného mesta Slovenska. Plánoval sa jednak nebývalý plošný rast, ale aj radikálna prestavba centrálnej časti mesta. Práve v centre mali vzniknúť nové moderné zóny, ako napríklad obchodné centrum v okolí Obchodnej ulice, kultúrno-spoločenské centrum na území industriálnej štvrte či spoločenské centrum v okolí Trnavského mýta. Z týchto zámerov sa však realizoval len zlomok v podobe izolovaných architektonických diel alebo komplexov. Pôvodné modernistické koncepcie prešli v druhej polovici osemdesiatych rokov 20. storočia kritikou a následnou revíziou v zmysle postmodernistických predstáv o rehabilitácii tradičnej mestskej štruktúry. Nové územné plány zón navrhovali nahradiť rozľahlé voľné plochy kompaktnou štruktúrou. Po zmene vlastníckych vzťahov a privatizácií väčšiny pozemkov v centre mesta v deväťdesiatych rokoch sa práve tieto plány sa stali podkladom pre developerské stavebné zámery. Výstavba na prahu 21. storočia nahradila voľne prístupné verejné priestory striktne vymedzenými privátnymi plochami a objemami určenými požiadavkami trhu. Príspevok ukáže na konkrétnych príkladoch, ako tieto procesy prebiehali a aký majú dopad na urbanistickú štruktúru Bratislavy a spôsob jej využívania.