Vo svojom diskusnom príspevku by som rád hovoril o nasledujúcich bodoch: 1. Význam skúseností z druhej svetovej vojny, každodennosti, inštitucionálnych a štrukturálnych zmien počas vojny a tiež vplyvu druhej svetovej vojny na povojnové dejiny ČSR je problematika, ktorej výskum je v slovenskej historiografii neuspokojivý. 2. Okrem dlhodobej finančnej a na to nadviazanej personálnej poddimenzovanosti slovenskej vedy ako takej, je hlavným dôvodom nedostatočnosti tohto výskumu odčerpávanie tvorivých síl, energie a financií neoľudáckou/nacionalistickou historiografiou, ktoré má zásadný negatívny vplyv na výskum 20. storočia, zvlášť dejiny ľudáckej slovenskej republiky 3. Vplyv vojny i prežívanie a každodennosť bol vo väčšine prípadov, ako v slovenskej historiografii, tak v dobovej publicistike, širšej spoločenskej diskusii i politike redukovaný na skúsenosť s SNP, pričom samotné SNP si zároveň dokázala postupne privlastniť komunistická propaganda. Takmer úplne absentuje výskum odboja a odporu v rokoch 1939 až 1944. 4. Čo sa štrukturálneho vplyvu vojny na povojnové Československo týka, jedným z bodov, o ktorom by sa mohlo uvažovať, je normalizácia vyvlastňovania a núteného prevodu majetku, ktorý na Slovensku zažila mladá generácia vychovávaná v Hlinkovej mládeži vo forme arizácií počas vojny. Keď táto generácia v 50. rokoch dospela a dostala sa do vedúcich úradníckych/straníckych pozícií, keď došlo k znárodňovaniu a zaberaniu majetku „buržoázii,“ z pohľadu tejto generácie nemusel tento proces byť nevyhnutne braný ako amorálny či problematický, práve naopak. Podrobný výskum však absentuje.