Vzostup pravicového radikalizmu v spoločnosti, ale aj na inštitucionálnej úrovni na Slovensku je osobitným impulzom k prehodnoteniu doterajších foriem dejepisného vzdelávania, kultivácie historického vedomia a rozvíjania kritického myslenia. Zároveň je to výzva hľadať adekvátne nástroje k naplneniu tohto cieľa. Na tomto základe sa ako vysoko účinné ukazujú koncepty Public History a interaktívne výstavy vo verejnom priestore ako pretavenie týchto myšlienok do praxe. Primárne ide o koncept rozvíjania dimenzií historického vedomia (pamäť, priestor, čas, identita a historicita), na ktorého základe je cieľovým skupinám sprostredkovaná sprítomnená minulosť. Na základe viacerých podujatí tohto typu, ktoré boli našim pracoviskom realizované je cieľom tohto príspevku priblížiť teoreticko-metodologické východiská, mechanizmy a praktické aspekty uvedených konceptov. To znamená priblížiť interaktívnu výstavu ako komplexný balík komunikácie didakticky upraveného historického obsahu smerom k cieľovým skupinám. Spôsob akým historické fakty sprostredkujeme je rovnako dôležitý ako historické fakty samé o sebe. Máme za to, že v tejto súvislosti minulosť nie je "mŕtva" starožitnosť, ale aktívnou, živou a nevyhnutnou zložkou dialógu so súčasnosťou.