Po útrapách Druhej svetovej vojny, ktorá stála život viac než 65 miliónov ľudí, boli deti v Európe vnímané ako nádej novej a lepšej budúcnosti. Jednotlivé štáty preto venovali veľkú pozornosť nezaopatreným deťom nachádzajúcim sa na území porazeného Nemecka. Keďže tieto deti boli pôvodne z iných krajín a neraz počas vojny násilne odlúčené od vlastných rodín, ich návrat do vlasti mal veľkú symbolickú hodnotu a bol zároveň dôležitým cieľom v rámci demografickej, ale aj hospodárskej rekonštrukcie povojnovej Európy. V kontexte povojnového Československa sa symbolom pátrania po týchto deťoch a ich následnej repatriácie stali deti zavlečené do nacistického Nemecka po zničení Lidíc. Krátko po ukončení vojny sa začala rozsiahla pátracia kampaň a návrat jednotlivých lidických detí, ktoré prežili vojnu, do Československa bol oslavovaný na celonárodnej úrovni. Tento príspevok sa však sústreďuje predovšetkým na skupinu detí, o návrate ktorých dobové médiá informovali len sporadicky. Ide o deti národnostne zmiešaného pôvodu – deti česko-amerického a česko-nemeckého pôvodu. Na základe analýzy archívnych prameňov československých a medzinárodných úradov je cieľom tohto príspevku v prvom rade objasniť, ako sa tieto deti dostali na nemecké územie. Podobne ako iné krajiny, aj Československo sa po Druhej svetovej vojne malo stať národným štátom – štátom Čechov a Slovákov. V tomto ohľade sa príspevok zaoberá vplyvom národnostného, ale aj ďalších aspektov pôvodu týchto detí na ich repatriáciu. V neposlednom rade má tento príspevok za cieľ zistiť, čo sa na základe repatriácie detí do Československa a jej podmienok môžeme dozvedieť o plánoch československých úradov v súvislosti s povojnovou spoločnosťou.