Sociálne dejiny a dejiny robotníctva majú tendenciu prehliadať, alebo až úplne podceňovať význam náboženstva a cirkví v moderných priemyselných spoločnostiach. Obvykle plne prijímajú sekularizačnú perspektívu, cez ktorú v skratke interpretujú celý náboženský život priemyselných spoločností. Domnievam sa, že náboženstvo v modernej dobe nemožno zredukovať na kompatibilný pár sekularizácie a modernizácie a že sekularizačný prístup je potrebné kriticky prehodnotiť. Podľa môjho názoru možno vzťah medzi náboženstvom a modernou spoločnosťou charakterizovať skôr paralelným vyjednávaním a vzájomným vplyvom ako trvalou opozíciou. Vo svojom konferenčnom príspevku sa zameriam na výzvy a limity, ktoré nám ponúka výskum náboženského života priemyselného robotníctva v časovom období od konca 19. storočia do 60. rokov 20. storočia. Postrehnem tak periódu nástupu malých náboženských spoločenstiev, zásadnej náboženskej mobilizácie po prvej svetovej vojne i vytesnenia náboženstva z verejného priestoru. Zameriam sa na analýzu interakcií medzi triednymi, náboženskými a národnými identitami robotníkov a ich rodín. Môj príspevok sa tiež pokúsi objasniť postup a motiváciu konverzií medzi rôznymi cirkvami a ich sociálnymi úlohami, ako aj priame angažovanie sa cirkví medzi robotníctvom.